29.augusta o 6. hodine ma zobudila naša fenka Ria. Do práce som nemusela, veď bol sviatok, ale jej neodbytné kňučanie ma donútilo vstať. Vyšla som na terasu a uvidela som to, čo som ešte nikdy nevidela. Ponad našu dedinku sa k nebu týčil oblúk nádhernej dúhy. Tie dúhy boli vlastne dve, ale jedna slabšia a mojím mobilom som nedokázala zachytiť celú tú krásu. Od východu žiarivé lúče vychádzajúceho slnka osvetľovali krásny dúhový oblúk ktorý začínal kdesi na cintoríne a končil až v chotári obce Hrašné. Nezvyčajné, lebo v týchto miestach sa dúha ešte neobjavila. Tento jav trval iba chvíľku, potom sa nebo zatiahlo a na vyprahnutú zem začali padať veľké kvapky dažďa, ktorý však tiež netrval dlho. Kvapky dažďa boli veľké ako slzy ktoré sa rinuli po tvárach smútiacich, keď v predošlý krásny slnečný deň odprevádzali na poslednej ceste mladučkú Mišku Cibulkovú. Takýmto nezvyčajným úkazom sa ona so všetkými rozlúčila. Jej bytosť bola žiarivá usmievavá ako včerajší jasný, žiarivý a teplý slnečný deň. Ona bola tým žiarivým východom slnka , ona bola tou nádhernou dúhou, ktorá sa ukázala v plnej kráse, no rýchlo sa rozplynula. A ten dážď, to bol plač všetkých blízkych a priateľov, ktorí ju mali radi. Verte aj takéto môže byť rozlúčenie. Tak zbohom Miška .

Po neľahkom dni, lebo verte veľmi ťažko sa mi vyslovovali slová rozlúčky a útechy nad rakvou a hrobom mladej Mišky, bol tento pohľad na nezvyčajný prírodný úkaz pre mňa takým balzamom na dušu.

Podľa skutočnej udalosti Janka Štrbová

Koniec dúhového oblúka