Pamätný dom
Dom plný tradícií v obci Kostolné
Malebná dedinka Kostolné leží v údolí medzi dvoma pohoriami. Na juhu sa vypínajú posledné vŕšky Malých Karpát a na severe sú to Biele Karpaty. Cez obec preteká potok Kostolník a v strede obce sa nachádza evanjelický kostol, ktorý je symbolom Kostolného. Obyvatelia obce žijú spôsobom typickým pre slovenskú dedinu, v terajšom období buď pracujú z domu alebo za prácou dochádzajú a po návrate z práce regenerujú svoje sily v okolitej prírode, no oveľa častejšie pri prácach v záhradách, pri pestovaní zeleniny na domácu spotrebu.
Pozitívom obce je, že tzv. chalupárov nahrádzajú mladí ľudia s trvalým pobytom v obci. Dôležitou skutočnosťou je zvyšovanie počtu obyvateľov, mladými rodinami, čoho dôkazom je počet detí v miestnej materskej škole, ktoré svojim džavotom a spevom na prechádzkach oživujú obec.
K zachovaniu tradícií o živote našich predkov svedčí novovybudovaný Pamätný dom obce. Z dlho neobývaného domu, doslova chátrajúceho sa stalo miesto histórie obce so zachovaním tradičného charakteru – starodávne okná, dvere, drevené podlahy či zrekonštruované hrady vo všetkých miestnostiach. Možno si poviete čo už taký zrekonštruovaný dom môže obyvateľom povedať. Odpoveď je jednoduchá. Je v ňom zachovaná história čo znamená, hrdosť na svojich predkov, spoznávanie spôsobu ich života, obliekania. Cítiť tu skromnosť, ale i čistotu, jednoduchosť spojená s krásou.
Hneď po otvorení prvých dverí sa dostanete do prostredia, kde roh tvorí posteľ s vystlanými perinami, nad posteľou je obraz Ježiša Krista, vedľa postele vyrezávaná postieľka.
V strede miestnosti stojí stôl s prekrásnymi vyrezávanými lavicami, na stole nesmie chýbať starodávna Biblia, ako i starodávne modlitebné knihy písané švabachom alebo v češtine.
Na stenách sú naaranžované kroje, hovoríme v množnom čísle, pretože naša obec je historicky známa dvoma druhmi krojov. V obci to bol tzv. lubinský kroj a na kopaniciach myjavský kroj.
Lubinský kroj ženský pozostáva z:
rubáč – spodná časť ženského kroja, ktorá má driečik z dvoch častí a živôtik podľa obvodu hrudníka
rukávce – vyžadovali si veľmi zložité šitie, na ktoré sa na „babke“ vyšíval vzor, jedinečný na Slovensku, podobne bol vyšitý i obojok, predný diel má „rázporok“ od horného okraja a končil sa asi 5 cm od spodného okraja
sukňa – sa skladala z troch až šiestich častí „pólek“, ktoré sa pozošívali zadným stehom, sukňa i zástera sa skladala na „ faldíky“, ktoré sa v hornej časti všili do obojka, v okolí pása na sviatočnom kroji bola mašľa a podobná bola i na rukávcoch i ručníku
kamizol – obliekal sa na rukávce
jupka – priliehavý kabátik do pásu
kacabaja – blúza podšitá bez goliera
čižmy – ženy s tvrdými sárami, muži s mäkkými sárami
vlniaky – strapce
Lubinský kroj mužský pozostáva z:
gace – z konopného plátna, uväzovali sa na šnúrku, mali rázporok a široký klin
košeľa – vpredu s výšivkou a úzkym stojatým golierikom
nohavice – z bieleho alebo modrého plátna, zdobené na bokoch šnúrkami, ktoré pokračovali zadnou časťou pri vrchu až dopredu formou ornamentu
huna – súkenný kabátec bez goliera
halena – voľný kabát z bieleho súkna po kolená
klobúk – z čierneho súkna
Myjavský kroj pozostáva z:
rubáč – základ kroja
rukávce – šité z domáceho konopného a lanového plátna, predný a zadný diel z jedného kusu látky zošitý na pravom alebo ľavom boku a nariasený do nízkeho goliera obojku, na ktorom je našitý „štikeraj“, biela ručne alebo paličkovane zhotovená čipka, golier na rukávcoch je vyšívaný
kasanica – z jedného kusu plátna drobne nariasená a všitá do nízkeho „obálku“, ktorý bol farebne vyšitý, kasanice boli biele, nosili ich vydaté ženy, dievčatá nosili žlté
zástere „fertuchy“ – šili sa z domáceho plátna, v páse boli nariasené a boli o niečo dlhšie ako kasanice
prucel „živôtik“ – bol z glótu alebo brokátu a podšitý, zapínal sa na filangrové gombíky, ktoré boli zladené s farbou zástery
čepec – je urobený z čipky, predničky a dienka naskladané do záhybov, súčasťou bola paličkovaná čipka, navrchu až k ušiam
Otvárame ďalšie dvere pamätného domu, kde na nás dýcha starodávna kuchyňa, starobylý sporák na nožičkách, žehličky na uhlie, hrnce, pekáče, mútovníky, kredenc či starobylé hlinené krčahy, misy, taniere, korýtko na miesenie chleba, slamené ošatky.
Z kuchyne prechádzame do miestnosti, ktorú vypĺňa starodávna „škrina“, na ktorej sú vystavené starodávne modlitebné knižky, tiež je tu umiestnená „hachla“ na česanie konopy, kolovrate, praslica a motovidlo.
V časti pamätného domu sú zariadené dve miestnosti s náradím a náčiním, ktoré bolo potrebné pri práci našich predkov – koryto drevené pri zabíjačke, náčinie pri spracovaní konopy, pomôcky pri pečení chleba či varení lekváru a samozrejme nechýbajú hrable, motyky, kosy, konské a kravské postroje, periská a množstvo drobných starobylých domácich pomôcok.
Pamätný dom zrekonštruovala obec na čele so starostom obce Miroslavom Cibulkom a jej históriu do tohto domu preniesli z priestorov obecného úradu, kde dlhé roky členovia senior klubu a pracovníci obecného úradu zhromažďovali materiály našich otcov z povál, pivníc, starodávnych skríň, ale i zo zberného dvora obce. Poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí v rámci celej obce, osád prispeli k zachovaniu dedičstva našich predkov a poskytli všetko čo pamätný dom uchováva.
Vlasta Cibulková
Náhľad fotografií zo zložky Pamätný dom